Mohlo by sa zdať, že vejáre sú len módnym doplnkom dnešnej doby, na ochladzovanie máme predsa klimatizáciu. V Španielsku sa však aj dnes ovieva celý štadión ľudí a máva.
Vejáre majú najmenej 3000 rokov starú históriu, pochádzajú z čias starobylého Egypta, kde faraónov ovievali eunusi.
Prvé vejáre z palmových alebo lotosových listov existovali aj v Asýrii, neskôr sa tiež vyrábali z pávích alebo pštrosích pier, z vonného dreva alebo z papiera.
Veľký význam mali aj v Indii, kde boli spolu so slnečníkom symbolom kráľovskej moci, a v Japonsku, kde symbolizovali vojenskú moc a vojvodcovia ich nosili do bojov. V Číne boli veľmi rozšírené a využívané medzi všetkými vrstvami obyvateľstva.
Neskôr sa vejáre rozšírili cez Indiu aj do ďalších krajín – Afriky, Perzie, arabských krajín a napokon sa dostali aj do Európy, kde sa objavili krátko pred naším letopočtom v starovekom Grécku. V stredoveku priniesli vejáre do západnej Európy križiaci zo svojich výprav. Najväčší rozmach zaznamenali v európskych krajinách až v 16. storočí, kedy sa stali obľúbeným módnym doplnkom. Putovali z Talianska a Španielska do Francúzska, Nemecka a postupne prišli aj k nám.
Vyrábali sa zo slonoviny, perleti alebo korytnačiny, boli vykladané zlatom a striebrom. Až v 18. storočí sa začali vyrábať skladacie vejáre, potiahnuté papierom alebo hodvábom a ozdobené maľbami. Stali sa postupne dôležitým doplnkom ženskej krásy a prostriedkom komunikácie. V určitom období ich používali aj pápeži. Až do roku 1968 vítali ľudia pápeža vychádzajúceho z Vatikánu mávaním vejárov. Tento zvyk zrušil až pápež Pavel VI.
V súčasnej dobe sa vejár využíva hlavne ako dekorácia, suvenír alebo darčekový predmet. Svoj skutočný význam si čiastočne uchoval len v orientálnych krajinách a v Španielsku, a to aj napriek tomu, že najviac vejárov sa začiatkom 20. storočia vyrábalo vo Francúzsku, Japonsku a Číne.
Dlhé roky vývoja dali vejárom rôzne tvary- cez list, kruh, štvorec aj srdce. V múzeu Paglia boli r. 2009 vystavené najrôznejšie exempláre z Brazílie, Afriky, Strednej Ameriky, Maroka a Líbya, zapožičané zo zbierok Kraft a Morandei.
Ďalšie známe múzeá vejárov sa nachádzajú v Spojených štátoch v Kalifornii (HandFanMuseum), v anglickom Londýne (TheFanMuseum), francúzskom Paríži (Múzeim Anne Hoguet) či v mnohých ďalších krajinách po celom svete.
Zdroje: